Prírodovedeckú fakultu na MUNI som si vybrala hlavne kvôli špecializácii, ktorú neponúkala žiadna iná škola
Simona Šatková již od střední školy vnímala problematiku životního prostředí jako nanejvýš aktuální a ovlivňující různé oblasti našeho života. Proto se po maturitě na bratislavském gymnáziu rozhodla pro studium programu Životní prostředí a zdraví. Oslovilo ji, že kombinuje předměty jako je biologie, chemie či matematika s užším zaměřením na životní prostředí a lidské zdraví a jejich vzájemnou interakci. Simona je nyní již ve třetím ročníku a obor by neměnila. Ve volném čase se věnuje malování obrazů, józe, turistice nebo třeba dobrovolnictví.
27. 2. 2024
Simona Šatková
Leoš Verner
Barbora Kameníková
Čím jsi chtěla být jako malá?
V detstve som chcela byť módnou návrhárkou. Bavilo ma kresliť si do zošita rôzne módne kreácie a zároveň mamine pózovať pred foťákom v kostýmoch a štýlovom oblečení. Odvtedy sa samozejme môj štýl trochu posunul a s ním aj ďalšie záluby… Každopádne kreatívnemu tvoreniu či maľovaniu sa vo voľnom čase stále rada venujem aj dodnes.
Kdy tě začala lákat oblast životního prostředí a zdraví?
Počas strednej školy som v rámci rozvojového programu DofE (Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu) dobrovoľníčila v Inštitúte aplikovanej ekológie – Daphne, ktorý sa okrem iného venuje environmentálnej výchove na základných a stredných školách. Vyrábala som pre nich výukové pomôcky, prekladala materiály pre lektorov do anglického jazyka a pomáhala viesť letné detské tábory zamerané na ekológiu. Na gymnáziu som získala veľmi dobré základy z biológie a chémie, avšak práve v Daphne sa ďalej rozvinul môj vzťah k oblasti životného prostredia a chuť venovať sa tejto téme. Vzhľadom na to, že danú problematiku vnímam nanajvýš aktuálne a zahŕňa široké spektrum rôznych oblastí nášho života som sa rozhodla pre štúdium tohto odboru na vysokej škole. Po strednej škole som v lete stážovala v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémii vied, kde som si prvýkrát nanečisto vyskúšala prácu na vlastnom vedeckom projekte v laboratóriu, čo tiež beriem ako veľmi užitočnú skúsenosť a prípravu.
Co tě vedlo k výběru právě naší Přírodovědecké fakulty?
Vždy ma bavili prírodné vedy, takže som sa pri výbere vysokej školy rozhliadala po rôznych odboroch a okrem medicíny a farmácie samozrejme som si vyhľadala aj odbory ponúkané na na Prírodovedeckých fakultách. Na SCI MUNI ma oslovil jeden konkrétny odbor, ktorý kombinuje predmety ako biológia, chémia či matematika s užším zameraním na životné prostredie a ľudské zdravie a ich vzájomnú interakciu. Prírodovedeckú fakultu na MUNI som si teda vybrala hlavne kvôli danej špecializácii, ktorú neponúkala žiadna iná škola. Veľmi ma zaujalo, že tento odbor vznikol v spolupráci s vedcami výskumného ústavu RECETOX a zároveň si vážim, že som študentkou medzinárodne uznávanej univerzity a komunity šikovných študentov. Napriek tomu, že študujem v zahraničí, vzdialenosť od môjho bydliska v Bratislave je malá a jazyková bariéra je zanedbatelná.
Vybrala by sis fakultu znovu?
Áno, so zvoleným štúdiom som spokojná a svoj výber spätne neľutujem.
Proč sis vybrala zrovna program, který studuješ?
Na program Životné prostredie a zdravie na RECETOXe ma hneď zaujalo, že je to medziodborový program, vďaka čomu sa môžem venovať obom vedným disciplínam a tiež získať presah do skúmania toxicity chemických látok a ich vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie. Páči sa mi, že sa v rámci štúdia venujeme environmentálnym problémom komplexne a to z hľadiska chemického znečistenia, toxikológie, epidemiológie, legislatívy či rôznych sociálnych aspektov.
Když se vrátíš zpátky do prváku, jaká pro tebe byla adaptace na nové vysokoškolské prostředí?
Zo začiatku bola pre mňa najnáročnejšia asi samotná orientácia na veľkom univerzitnom kampuse v Bohuniciach, ktorý pôsobil ako taký labyrint. Keď som prišla do Brna, zohnala som si bývanie v centre kvôli dobrej dostupnosti a blízkosti Prírodovedeckej fakulty, ktorá sídli na Kotlárskej. O to väčšie bolo pre mňa prekvapenie, keď som zistila, že všetky predmety mám na Kampuse…
Na našom odbore nás bolo zapísaných asi 30, takže sme sa relatívne rýchlo medzi sebou spoznali. Taktiež mi k rýchlejšej adaptácii na vysokú školu či mesto Brno určite pomohlo zapojenie sa do univerzitného spolku MUNIE, ktorý tvorí veľká komunita aktívnych študentov z rôznych fakúlt.
Jak se ti líbí prostředí, kde studuješ?
Moje štúdium prebieha na Kampuse. V porovnaní s budovou na Kotlárskej, ktorá je historická a tvorí ju niekoľko menších budov/ústavov, je budova Kampusu naopak veľmi rozsiahla a moderná. Ako veľký bonus vnímam vlastnú skrinku a študentskú miestnosť, ktorú často využívam nielen v rámci obedných prestávok, ale aj pri práci na spoločných projektoch či pri skupinovom učení. Knižnica je naozaj veľká a nájdete v nej všetky potrebné materiály, takže nie je nutné nič kupovať. Kampus je lávkou spojený s obchodným centrom, kde je veľa stravovacích možností a v prípade potreby aj lekáreň, drogéria či potraviny.
Jak se ti líbí v Brně?
Brno som si hneď veľmi obľúbila. Je to krásne historické mesto, ktoré je súčasne veľmi dynamické. Keďže sa tu nachádza veľa študentov, organizuje sa tu aj veľa rôznorodých podujatí v spolupráci s univerzitami, či sú to vedecké, športové, kultúrne. A každý si tu môže nájsť to svoje…
Z vlastnej skúsenosti zo stáže na magistráte môžem potvrdiť, že sa mesto snaží aktívne komunikovať s obyvateľmi a venovať popularizácií vedy a techniky či biznisových inovácií, ktorými Brno žije.
Jaký předmět na tebe nejvíc zapůsobil a proč?
Môj odbor je na rozhraní biológie a chémie, čo znamená, že mám veľa rôznych predmetov od genetiky cez fyziológiu až po analytickú chémiu. Najviac sa mi zatiaľ asi páčilo týždenné terénne cvičenie, ktoré sme mali v prvom ročníku. Navštívili sme počas neho Národné atmosferické observatórium v Košeticiach. Cvičenie zahŕňalo prednášky od odborníkov z RECETOXu a Českého hydometeorolgického ústavu a praktické ukážky vzorkovania pôdy, vzduchu či vodných organizmov priamo v teréne. Zapôsobil na mňa aj predmet Bioštatistika, na ktorom sa učíme ako správne spracovávať, analyzovať a interpretovať vedecké dáta. Cvičenie k tomuto predmetu bolo takým úvodným kurzom do práce s programom Statistica, kde sme si potom datovú analýzu skúšali na praktických príkladoch.
Jaká je u nás možnost zapojení studentů do praktického výzkumu?
Povedala by som, že možností je naozaj veľmi veľa. Na RECETOXe je veľké spektrum výzkumných skupín, do ktorých je možné sa počas štúdia prihlásiť ako napríklad Hodnotenie ľudskej expozície a rizík, Environmentálna genomika alebo Pôdna environmentálna chémia a toxikológia. Dobrou príležitosťou je aj práca na odbornom samostatnom projekte, z ktorého sa v mojom prípade vyvinula téma bakalárskej práce.
Taktiež som počas štúdia absolvovala stáž v tíme Bunkovej a molekulárnej imunoregulácie v Biology parku, ktorý sa venuje klinickému výskumu. K tejto príležitosti som sa dostala cez interaktívny workshop organizovaný Fakultnou nemocnicou u sv. Anny v Brne, do ktorého bola možnosť registrácie zasielaná aj cez školské emaily. Takže niekedy sa tie emaily naozaj oplatí pozorne čítať a hlavne sa nebáť skúšať nové veci, ktoré nás môžu len posunúť ďalej.
Jaké máš plány do budoucna?
Aktuálne som v poslednom ročníku na bakalárskom štúdiu, takže sa primárne sústredím na napísanie záverečnej práce, v ktorej sa venujem analýze kvality ovzdušia so zameraním na problematiku lokálneho vykurovania a súvisiacich zdravotných rizík v rámci projektu AIRSENS. Počas nadväzujúceho štúdia by som potom určite chcela vyskúšať aj štúdium alebo stáž v zahraničí.
Co bys vzkázala studentům, kteří se právě rozhodují, jakou vysokou školu zvolit?
Mladším študentom by som poradila si poriadne prejsť odbory, ktoré vás najviac zaujímajú a povinné predmety, ktoré je nutné za štúdium absolvovať, aby ste mali lepší prehľad čo vás čaká. Odporúčam sa prísť pozrieť na školu osobne v rámci DOD a nebáť sa pýtať veľa otázok študentov či absolventov. Takže ak vás zaujal práve odbor Životné prostredie a zdravie a máte ešte nejakú otázku, kľudne sa na mňa môžete obrátiť.